Ako sme prešli autom východnú Kanadu a fandili na hokeji

Po lete strávenom v USA a v meste Ocean City na programe "Work and Travel" sme sa rozhodli, že časť programu s názvom "Travel" prežijeme a precestujeme v krajine, ktorá dala svetu tak úžasnú hru akou je hokej - teda v Kanade. Museli sme sa dôkladne pripraviť na cestu, to znamenalo predovšetkým sledovať a bookovať letenky, hľadať ubytovanie, vygoogliť lístky na hokej a hlavne vybaviť si Kanadské a Americké víza. My sme zabookovali letenky z New Yorku do Toronta za pomerne lacnú cenu a ubytovanie sme riešili cez www.airbnb.com Cestu späť sme sa rozhodli absolvovať v autobuse 12-hodinovou cestou späť do NY (veď prečo si neskúsiť toto 12 hodinové umučenie).

Z pôvodne dvojdňového výletu za hokejom - na Svetový pohár v hokeji v Kanadskom Toronte sa nakoniec nabalil celkom slušný 9 dňoví trip autom po východnej Kanade. Všetko sa začalo nápadom vyraziť si do Toronta na jeden zápas Svetového poháru medzi Výberom Európy a Českom. K pôvodne k dvojdňovej návšteve Toronta, zrazu začali pribúdať nové mestá. A tak sme postupne prešli Quebec, Montreal, Ottawu a Toronto.

Mali sme už nejaké očakávania a predstavy, keďže pre mňa to bola druhá skúsenosť s Kanadou. Minulý rok sme navštívili Niagarské vodopády a mesto Niagara Falls. Vedel som do čoho idem ale skutočnosť prekonala všetky očakávania. Lístky na hokej sme kúpili za smiešnu sumu 11$ čo je menej než lístky na Slovan v KHL. Letenka nás vyšla 60$ z vyhľadávača www.skyscaner.com a prenájom auta na 7 dní na osobu niečo málo cez 120$. Ubytovanie nás spolu vyšlo okolo 120$ na osobu za 7 dní.

Príprava na Kanadu

Prvé problémy nastali na imigračnom úrade na letisku. Dvaja naši parťáci skončili na imigračnom po tom čo sa priplietli medzi cestujúcich z Egyptu. Mňa pobavilo keď sa ma colník spýtal či idem na Svetový pohár v hokeji ako hráč. No Marek a Pája to museli vysvetľovať osobne asi 2 hodiny na imigračnom. Ďalšie omeškanie nastalo keď sme hľadali kde na letisku má prevádzku naša auto požičovňa. Po tom, čo sme asi 2x prešli celé letisko a stratili sa na recepcii hotela Hilton sme zistili, že naša skvelá auto požičovňa má na konci letiska malú zastávku kde na zavolanie pre vás príde mikrobus, a ten nás zaviezol do auto požičovne.

Québec

Naše auto malo síce na predných pneumatikách vyjazdený dezén ako cvičky na palubovke, ale hlavne že sme to auto vôbec našli. Vyrážame! Cesta Toronto - Quebec nám trvala asi 7 hodín a cestou sme si spravili prestávku na spánok. (samozrejme nie počas šoférovania) Do Quebecu sme dorazili doobeda. Zistili sme že náš byt sa nachádza v kľudnej časti Quebecu asi 20 minút peši od centra. Toto ubytovanie, tak ako všetky ostatné sme vyriešili cez AirBnb. V e-maile od majiteľa bytu sme dostali pokiny - kľúč je v schránke.

Newark Airport - začíname

Quebec je historické mesto. Je to presne ten typ miesta, o ktorom sa najprv dozviete zo školy z prednášok, zaujme vás, pozriete si obrázky mesta a začnete túžiť po návšteve tohto miesta. Až sa vám naskytne možnosť a realita prekoná všetky očakávania. Nad celým mestom sa týči známy Hotel Le Château Frontenac a okolo celého mesta sú historické hradby, zaručene žiadne iné nenájdete nikde inde v Severnej Amerike. Quebec je frankofónna provincia a všade to je poznať. Francúzske nápisy, európska architektúra a konzervatívna spoločnosť, to je Quebec. Tu máte niekedy problém dorozumieť sa po anglicky. Dokonca aj niektorí mladí nevedeli alebo nerozumeli, keď ste na nich prehovorili po anglicky. Centrum mesta je maličké a pomerne kľudné. Všetko prejdete pohodlne peši a bez MHD a auta. Odporúčam prejsť sa popri hradbách až k Hotelu Le Château Frontenac. Mesto má európsky charakter, nečakajte show na americký spôsob. Hore od hradieb je krásne vidieť dolu na rieku Sv. Vavrinca, ktorá ústi do veľkých Kanadských jazier. Práve tadiaľto sa kedysi dávno plavil Jacques Cartier, moreplavec ktorý objavoval vnútrozemie Kanady. Tu máte históriu a dejiny ako na dlani. Všetko dôležité sa zo začiatku Kanadských dejín odohrávalo tu na brehoch Quebecu.

Frankofónny Quebec

V Quebecu sme strávili dva dni a na ďalší deň sme sa vybrali autom do Národného parku Jacquesa Cartiera. Je to len 30 minút autom na východ od mesta po diaľnici. Samotná cesta je zážitkom, keď po pravej strane popri diaľnici idete okolo rieky sv. Vavrinca. Národný park určite stojí za návštevu. Divoká rieka, vodopády a skalisté hory - nič pre ľudí bez kondičky (teda aj nič pre mňa). Na moje šťastie však v parku vedú všade spevnené asfaltové chodníčky a my sme tak nemuseli šlapať po kameňoch a blate. My sme mali to šťastie, že počas návštevy nás "nebombardovali" v parku hordy turistov a tak sme mali Národný park prakticky sami pre seba. Školský rok sa v Kanade už dávno začal, žiaci boli v školách a park sa tak našťastie pre nás vyprázdnil. Park Vám zaberie asi dve hodiny a prehliadka je nezabudnuteľná. Ak máte radi vysuté mosty ponad divokou riekou a nedotknutú prírodu tak Národný park Jaquesa Cartiera určite stojí za poznanie.

Národný park

Po návrate z Národného parku sme sa cestou zastavili v bazilike sv. Anny. Bazilika je z bieleho mramoru a uvidíte ju z diaľnice už z diaľky. Práve sem vedú každoročne kroky pútnikov z celej Severnej Ameriky. Bazilika je pre kresťanov v Amerike veľmi dôležitá. Ide vôbec o jeden z prvých chrámov, ktoré boli na tomto území postavené. K vzniku baziliky sa viaže zaujímavý príbeh. Bazilika bola postavená z vďaky námorníkov, ktorý sa počas búrky na oceáne modlili k ochrane práve k sv. Anne. V okolí baziliky sa však nenachádzajú žiadne pamiatky, len "pasce" na turistov. Predražené kaviarne, kde striehnu mimo pútnickej sezóny na každého turistu. Podobne ako v Quebecu aj tu zabudnite že sa so staršími ľuďmi dohovoríte po anglicky.

Katedrála sv. Anny

Montréal

Opúšťame Quebec a naša ďalšia zastávka je Montreál. Naďalej sme v provincii Quebec - teda v časti, kde je majoritným jazykom francúzština. Na motorestoch a pumpách, kde občas stojíme na obed a tankovanie máme niekedy problém dohovoriť sa anglicky. Tu to na vás každý vyblafne po francúzsky. Do Montrealu sme prišli dopoludnia a hneď sme zažili príjemný šok s našim ubytovaním. Bývanie cez AirBnB prináša príjemné zážitky. Náš domáci v Montreale sa považoval za umelca. Býval v obrovskom byte - bol to prerobený obchod na byt. Vpredu obrovské výklady zo skla, s výhľadom do ulice. Po stenách maľby, obrazy, kresby a rôzne čmáranice. Dolu pod bytom rušný nočný život v puboch a kluboch. Jednoznačne najextravagantnejšie bývanie v Kanade. Náš umelec si poskytovaním ubytovania privyrábal už dlhšie. Ukázal nám blok v ktorom mal poznačené národnosti našich predchodcov bolo ich cez 80 a my sme neboli zrejme posledný.

Nočný Montreal

Montreal je mesto mrakodrapov. V samom centre je problém zaparkovať auto a vôbec prejsť autom plynulo. My sme sa vybrali do botanickej záhrady. Botanická záhrada sa nachádza hneď vedľa olympijského štadióna, kde sa v roku 1976 konali letné olympijské hry. Botanická záhrade v Montreale patrí k najväčším na svete a museli sme si pri vstupe vybrať ktorú sekciu prejdeme. My sme si vybrali japonské záhrady a múzeum hmyzu. Prehliadka záhrady bola príjemná. Užívali sme si jesenné slnko prechádzkou pomedzi exotické rastliny a stromy. Nachádza sa tu aj oddelená časť s toxickými a nebezpečnými rastlinami. Veľmi pekná je prechádzka japonskou časťou kde idete po mostíkoch pod ktorými v jazierkach plávajú japonské ryby. Nachádza sa tu aj taká "exotika" ako klasické paradajky, maliny, mäta, paprika. My sme ich začali ochutnávať čo sa neukázal ako dobrý nápad, keďže sa pri nás hneď pristavila teta z bezpečnostnej služby a vyhrešila nás. Po prehliadke botanickej záhrady sme si pozreli okolie olympijského štadióna.

Street food v Montreale - podzemí

Následne naše kroky zamierili do podzemia. Áno čítaš správne. Montreal má časť mesta v podzemí. V 60. rokoch 20. storočia vybudovalo mesto veľkú časť obchodov, služieb, úradov, reštaurácií, kín, bytov a divadiel pod zemou. V tejto časti Kanady sú tuhé zimy a spôsob ako sa ochrániť pred ňou je aj ten že spoločenský život umiestnite pod zem. Jednoducho vystúpite z metra alebo eskalátorom pod mrakodrapom v centre zídete dolu a môžete ísť šopingovať, na večeru alebo len tak sa prejsť, to všetko bez toho aby ste museli vyjsť na zemský povrch. Tu sme sa navečerali vo vietnamskej reštaurácií. Komunikácia dosiahla vysokú úroveň. Vypýtať si večeru od Vietnamca v Kanade podzemí po anglicky vo frankofónnej provincií ? Jednoducho som ukázal prstom na obrázok :D

Ottawa

Hurááá, konečne sme opustili frankofónnu provinciu Quebec a nachádzame sa v Ontáriu. Tu sa už dohovoríte anglicky. Ottawa je hlavné mesto Kanady a nachádzajú sa tu všetky významné inštitúcie. Ottawa nás prekvapila. V centre, kde sa nachádza parlament, to vyzerá skôr ako v centre Londýna. Anglická architektúra je dôsledok spoločnej histórie a Britskej nadvlády v Kanade. Aj ten Kanadský parlament sa podobá na ten Britský. Do dnes je oficiálne na čele Kanady britská panovníčka, no ide skôr o ceremoniálnu funkciu. Ottawa ma ohúrila svojim stredovekým charakterom a prepojením mrakodrapov s historickými budovami. Tradične sme premeškali prehliadku Kanadského parlamentu po francúzsky a vybrali sme sa krížom cez most do Historického múzea. Samozrejme v daždi. Múzeum sa zaoberalo každou kapitolou dejín Kanady. My sme sa však našli v časti venovanej deťom, kde bola táto časť rozdelená na jednotlivé svetadiely a pre nich špecifické krajiny.

Upršaná Ottawa

V Ottawe sme mali smolu, počas celého dňa pršalo a pokazilo nám to plány. Podvečer sme strávili hľadaním liquer storu a adresy nášho ubytovania. Prekvapenie prišlo keď sme zistili že náš dom leží na predmestí Ottawy, blízkosti štadiónu Ottawy Senators, ktorá hráva NHL. Ďalšie prekvapenie prišlo, keď sme zistili že náš dom je jednoducho vila - letné sídlo príslušníka kanadských vzdušných síl a celý jeho dom máme len pre seba. Tak sme si večer otvorili basu piva, ktorú sme kúpili 5 minút pred zatvorením obchodu a pustili sme si zápas zo svetového pohára v hokeji, kam sme sa mali aj my už o dva dni pozrieť.

Toronto

Toronto ma úplne dostalo. Napriek tomu že nemá toľko historických pamiatok ako predchádzajúce mestá, má jednoznačne najlepšiu atmosféru, najviac atrakcií a hlavne hrá sa tu Svetový pohár v hokeji. Toronto je multikultúrne mesto. Oproti mestám v USA je Toronto čisté mesto, má menej bezdomovcov, menej policajtov, viac parkov a pekných štvrtí. Všeobecne v Kanade sú mestá kultúrnejšie, čo platí podobne aj o spoločnosti. Európsky charakter miest je bádať aj tu. Divadlá, školy, obchody, reštaurácie, verejné budovy všetky majú európsku architektúru. V Kanade som sa cítil oveľa bezpečnejšie než v USA. To platí o Toronte dvojnásobne. Ľudia sú tu pokojnejší, tolerantnejší a ochotne vám poradia a pomôžu.

Celá banda z nášho tripu

V Toronte sa pred hokejom nedalo utiecť. Hokejové suvenírshopy, reklamy, davy fanúšikov - to všetko pripomínalo že v meste sa hrá Svetový pohár v hokeji. O Toronte sa hovorí že je to hlavné mesto hokeja. Kanaďania doslova žijú hokejom a tento šport milujú. Aj v úplne naposlednejšej dedine pri diaľnici mali plagát miestneho tímu. Každý milovník hokeja by mal navštíviť Toronto, už len z toho dôvodu že sa tu nachádza Sieň slávy svetového hokeja. To bolo pre mňa niečo ako keď kresťan príde do Vatikánu. Jednoducho v sieni slávy sa moje srdce rozplývalo nad všetkými artefaktmi ,ktoré sú tu vystavené. Dresy, puky zo slávnych zápasov, pamätné momenty všetko je zvečnené tu. Tu stratíte pojem o čase a prítomnosti. Ďalšiu hodinu strávite v suvenír shope nad sieňou slávy. Nepozeráte na ceny a nad cenou 18 USD za dve klúčenky len mávnete rukou. Veď žijeme len raz. Tu sú fanúšikovia z celého sveta. Všetci sa dajú identifikovať podľa dresov ktoré hrdo nosia.

Spoločná selfie nad vodopádom

Toronto ponúka nespočetné množstvo reštaurácií, bistier, fastfoodov a kantín kde si každý príde na svoje. My sme sa rozhodli pre prechádzku do China Town-u, kde sme sa aj navečerali. Z toľkého množstva bistier v China Towne máte problém si vôbec vybrať. My sme si mysleli že sme si vybrali dobre no pikantnosť podávaných čínskych jedál nás presvedčila, že to nebudeme mať ľahké. Prakticky počas celého tripu sme sa s výnimkou prvých dní stravovali v čínskych bistrách.

Miestny trh

V centre Toronta máte stále čo robiť. Prešli sme sa po námestí vedľa City Hall a odtiaľ smerom k CN Tower - poznávacieho symbolu Toronta. Kamaráti mali smolu - keď chceli íst hore na vežu pokazil sa výťah. Hneď pod vežou je múzeum železnice a vedľa Roger Stadium, štadión baseballového teamu Toronto Blue Jays. Štadión je známy vďaka zaťahovacej streche, ktorá sa dá v prípade nepriaznivého počasia zatiahnuť. Ak práve nehrá miestne Toronto Maple Leaf NHL, tak miestny fandia baseballu.

V kokpite lietadla

V Toronte sa všade dostanete peši. Na rozdiel od iných miest je všetko dôležité čo stojí za návštevu umiestnené v centre. Odporúčam prejsť si všetky pamiatky po vlastných, vyhnete sa zbytočným kolónam a uvidíte omnoho viac.

A konečne samotný hokej. Môj splnený sen. Z China Townu sme sa pobrali v dobrej nálade rovno na zápas Česko - Výber Európy. Pred štadiónom sa zhromažďovali fanúšikovia hlavne zo Slovenska a Česka. Lístky boli pomerne lacné, čo sa nedalo povedať o pive na štadióne za 17 kanadských dolárov. Radšej som si dal rovno dve. Štadión Toronta Maple Leaf bol obrovský. Človek nemá každý deň možnosť zažiť svetový hokej na vlastnej koži. Počas prestávok medzi tretinami sme spievali pred Air Canada Centre všetci Slováci pesničku "Macékóó" čo sa zapáčilo kameramanovi kanadskej televízie. Niekedy som aj rád že som ten záber nevidel.

Air Canada Center

Ubytovanie v Hosteli sme mali v centre Toronta hneď v blízkosti hotela, kde boli ubytované výpravy USA a Ruska. Aj som sa pokúšal chvíľu postávať pred hotelom a počkať si na autogram, no pochopil som, že to je nemožné. V Toronte sme strávili tri dni a boli to nezabudnuteľné chvíle. Kanada patrí jednoznačne k najkrajším krajinám aké som navštívil. Určite sa sem chcem vrátiť preskúmať západné pobrežie. /Kuňo/